Sláva Tvojmu krížu! Sláva Tvojmu vzkrieseniu!

Homília na Veľký piatok 18.4.2025 (na večierni s uložením plaščenice do hrobu).

„Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.“

Drahí bratia a sestry, po tom, ako sme sa vyzliekli z figových listov a ostali sme nahí vo svojej biede v pravde o sebe, teraz prišiel ten čas – tento Paschálny čas, keď prichádza Dobrodinec, „blahoutrobnyj čelovikoľubec“ – ten, ktorého podstatou je dobro, a ktorý miluje človeka. Prichádza, aby z bedára urobil kráľovského dediča oplývajúceho bohatstvom.
„Blahoutrobnyj čelovikoľubec“ sa k nám priblížil v pokore – „na mláďati oslice“ a takto vstúpil do nášho srdca, do Jeruzalema.

On vzal celú našu biedu na seba. On sa nám prvý pripodobnil, aby nás urobil podobným Jemu. Zjednotil sa s našou biedou, aby nás z nej vytrhol.
To zjednotenie Kristus sám vyjadril pri opise posledného súdu (Mt 25,31-46), keď sa ho pýtali: „Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?“ Kráľ im odpovie: „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ Kristus sa stáva bedárom a zároveň milosrdným darcom.

A čo sa dialo a deje tieto dni, ktoré si pripomíname? Mystika týchto dní je v tomto:
V svojej biede sme boli hladní a smädní a on nás nakŕmil – svojím telom a napojil nás svojou krvou. Včera (vo štvrtok) nám odovzdal jedlo a nápoj pri ustanovení Eucharistie. Túlali sme sa, boli sme pocestní, a on nám vybudoval nový domov – Cirkev, ktorá je postavená na Eucharistii a všetkých zhromažďuje v znamení kríža. V tomto znamení nás On pritúlil – kríž je zvon, ktorý nás volá domov. To je tajomstvo Veľkého štvrtku a Veľkého piatku. A zajtra (v sobotu) a v nedeľu – v noci zo soboty na nedeľu – On vyplní posledné skutky milosrdenstva: Lebo sme boli nahí, On nás obliekol do seba: „Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli.“ (Gal 3,27). Lebo sme boli chorí po tomto svete – svojimi vášňami, žiadosťami, On prišiel, nie len nás navštíviť, ale aby nás chytil za ruku a uzdravil tieto slabosti nášho tela. Lebo sme boli vo väzení pominuteľnosti tohto sveta, v okovách smrti, On tým, že v svojej poslušnosti vošiel do tohto väzenia za nami biednymi, rozbil raz navždy okovy, ktoré nás zvierali – už sme slobodní.

Vo Veľký štvrtok, vo Veľký piatok a v noci zo soboty na nedeľu zavŕšená bola premena bedára na nového človeka. Hladní a smädní požívajú nebeskú mannu a víno. Pocestní sa stali príbytkom Svätej Trojice. Nahí sa obliekli v Krista. Chorých už nesužuje slabosť tela, lebo telo sa stalo chrámom Svätého Ducha. Väznení boli prepustení, lebo smrť nad nami už nepanuje, jej okovy boli rozbité.

Nechajme sa Ním objať, aby sme mohli volať s apoštolom Pavlom: „z jeho milosti som tým, čím som a jeho milosť nebola vo mne márna“. (1Kor 15,10)

Sláva, Kriste, Tvojej láske k nám! Sláva Tvojmu umučeniu! Sláva Tvojmu krížu! Sláva Tvojej smrti! Sláva Tvojmu vzkrieseniu!